, Jan Rendoš

Nízkoenergetický alebo pasívny dom?

Z dlhodobého hľadiska je globálne otepľovanie problém, ktorý sa týka nás všetkých. Spôsob akým môžeme k vyriešeniu tohto problému aj my prispieť je uvedomiť si, že 40% z celkovej spotreby svetovej energie sa spotrebúva na vykurovanie, chladenie a prevádzku budov. Takže rozhodovanie medzi alternatívou výstavby klasického rodinného domu alebo nízkoenergetického prípadne pasívneho domu, je o to jednoduchšie. Jasno v tejto otázke má aj EU. Podľa Smernice Európskeho parlamentu a rady 2010/31/EÚ z 19. Mája 2010 hovoriacej o Energetickej hospodárnosti budov by mali všetky budovy na bývanie postavené od roku 2020 spĺňať kritérium budov s takmer nulovou spotrebou energie, čo dnes predstavuje tzv. pasívny štandard.

Spoločné črty nízkoenergetických a pasívnych domov

Nízkoenergetický aj pasívny dom v podstate stavajú na rovnakej koncepcii, a to snahe o čo najviac možné znižovanie spotreby energie a tým aj šetreniu prevádzkových nákladov budovy. To sa dosahuje zvýšením tepelnoizolačných hodnôt obvodových konštrukcií a ich stykov, využitím mechanického regulovaného vetrania s rekuperáciou tepla, použitím nízkoteplotného vykurovania a uplatnením alternatívnych zdrojov energie ako sú solárna energia alebo energia prírodného prostredia.

Rozdiely medzi nízkoenergetickými a pasívnymi domami

Rozdielom medzi týmito dvoma spôsobmi riešenia energetickej hospodárnosti rodinného domu je v prvom rade hranica po ktorú sa spotreba energie podarí znížiť. Klasický rodinný dom má spotrebu energie okolo 120 kWh/m2.rok. Nízkoenergetický dom pod 50 kWh/m2.rok a pasívny dom pod 15 kWh/m2.rok. Ako vidieť pri pasívnom dome sa oproti klasickému zníži potreba energie takmer 100-násobne.

Avšak pri pasívnom dome sa na viac posudzuje ešte spotreba primárnej energie. Do tejto hodnoty sa udáva energia na kúrenie, ohrev TUV, vetranie, chladenie – klimatizácia, elektrospotrebiče a osvetlenie. Vyjadruje množstvo energie, ktorá je použitá z neobnoviteľných zdrojov. Každý zdroj energie má svoj prepočtový koeficient viď. v tab:

Hlavným kritériom medzi alternatívou nízkoenergetického domu alebo pasívneho domu budú teda v počiatočných investičných nákladoch. Pri nízkoenergetickom dome sa tieto náklady navýšia o 10 – 20%.

Nakoľko pri pasívnych domoch sa ešte väčšmi zväčšuje hrúbka tepelnoizolačného obalu stavby, viac sa využívajú alternatívne zdroje energie a kvôli zníženiu spotreby primárnej energie sa dom zariaďuje úspornejšími spotrebičmi a svietidlami sa počiatočné investičné náklady môžu zvýšiť až o polovicu. Ďalším aspektom je návratnosť týchto prvotných investícií. Väčšinou sa pohybuje v rozmedzí 10 až 20 rokov. V tab. je znázornené porovnanie úspor a návratnosti klasického, usporného, nízkoenergetického a pasívneho domu.

  Okrem dlhodobej úspory na prevádzkových nákladoch je nespornou výhodou aj modernejší a kvalitnejší rodinný dom, ktorý bude mať do budúcna vyššiu trhovú hodnotu. Taktiež životnosť takýchto stavieb je podstate dlhšia ako u klasických rodinných domov. Pri realizácii takýchto domov sa kladie dôraz na precízne spracovanie každého detailu, aby sa vyhovelo vysoko nastaveným kritériám. Ďalšia výhoda je nesporne v zabezpečení vyššieho komfortu vnútorného prostredia prostredníctvom umelého vetrania, ktoré udržuje stálu teplotu a vlhkosť v interiéry.

Pri nutnosti zabezpečiť realizáciu naozaj kvalitne je potrebné myslieť aj na neustáli dozor na stavbe a výber kvalitnej realizačnej firmy, lebo aj jedna chyba môže narušiť celkovú koncepciu projektu. Tak isto treba venovať dostatočný čas aj projektovej príprave, kde treba skĺbiť všetky náležitosti vyplývajúce z konceptu nízkoenergetického alebo pasívneho domu. Taktiež je pravda, že táto koncepcia drží v určitej miere architektonickú tvorivosť nakrátko, kvôli potrebe čo najkompaktnejšieho tvarového riešenia stavby, najmä čo sa týka pomeru plochy obalových konštrukcií k vykurovanému objemu budovy.

Rodinný dom je ideálnym spôsobom ako môže človek prezentovať svoj spoločenský status, ekologické myslenie, cit pre architektúru a mal by odrážať to aký jeho majiteľ je a preto by sa k stavbe domu nemalo pristupovať len ako k funkčnému prvku a chladnej ekonomickej kalkulácii.