, Jan Rendoš

Viete čo je to drevodom ?

Drevodom je dom, ktorého nosnú štruktúru tvorí stĺpikový systém alebo prefabrikované drevopanely. Tieto stavby majú porovnateľné vlastnosti s budovami vystavanými z tehly alebo pórobetónu. 

Podľa laickej verejnosti stavba z dreva nemá rovnakú životnosť ako z iných u nás zaužívaných materiálov, statické vlastnosti materiálu sú horšie, je ľahko horľavý. Problematika drevostavieb z pohľadu objektivity má trošku iný charakter. Štandardnú stenu takéhoto domu tvorí drevený nosný rám s vloženou tepelnou izoláciou, zvonku opláštený ďalšou vrstvou tepelnej izolácie s odvetranou medzerou. Prvoradé využitie dreva ako základného nosného materiálu je navrhované v prípade výstavby nízkoenergetických a pasívnych domov. V tomto segmente nemá vážnejšiu konkurenciu. Vzhľadom na integrovanú funkciu nosnú a tepelnoizolačnú sa dosahuje minimálnych hrúbok obvodového plášťa s elimináciou tepelných mostov, čo je podstatné a rozhodujúce práve pri realizácii objektov s nízkymi prevádzkovými nákladmi.

Technické vlastnosti konštrukcií drevodomov :

tepelný odpor konštrukcie obvodovej steny daného zloženia R=6,25.
index akustickej priestorovej nepriezvučnosti obvodovej steny Rw=53dB.
požiarna odolnosť konštrukcie obvodovej steny je 45min.
tepelný odpor konštrukcie strechy R=7,00.
index akustickej priestorovej nepriezvučnosti interiérových priečok Rw=53dB.
index kročajovej nepriezvučnosti podlahy podkrovia lw=32dB

Výhody:

správne navrhnutá a postavená drevostavba dokáže významne znížiť spotrebu energie potrebnej jednak pre svoj vznik, pre prevádzkovanie a jednak pre likvidáciu
úspora zastavanej plochy
pri relatívne malej hrúbke steny je možné dosiahnuť požadované tepelnoizolačné vlastnosti v nadväznosti na rekuperáciu
poskytujú možnosť kontroly kvality vzduchu (alergie, prach, baktérie)
možnosť celoročnej výstavby
krátka doba výstavby
vysoká miera recyklácie pričom väčšinu prvkov je možné opätovne použiť, čo vyplýva z toho, že materiály ostávajú v stavbe v rovnakom stave, v akom tam boli uložené
životnosť drevostavby je zrovnateľná s murovanými stavbami
drevostavby je možné podstatne lepšie, jednoduchšie a lacnejšie upravovať podľa meniacich sa prevádzkových požiadaviek v priebehu ich životného cyklu
drevo je úplne obnoviteľný materiálny zdroj
využitie drevnej hmoty je prakticky bezodpadové

Nevýhody:

V podvedomí stavebníka sú drevostavby stále synonymom krehkosti a z dôvodu neznalosti problematiky volí stavebník často murovanú stavbu ako symbol istoty pre ďalšie generácie.

6

Horľavosť

O tom, že drevo je horľavý materiál niet pochýb, no ako argument proti použitiu dreva v konštrukciách je značne zavádzajúci. Dôležitým a prvotným krokom je prevencia proti požiaru ako takému. (požiarne hlásiče, protipožiarny náter dreva, etc.). Keď však už k požiaru dôjde, prioritou je, aby konštrukcia vykazovala dostatočnú odolnosť a umožnila bezpečný únik a aby po uhasení požiaru bola obnova a rekonštrukcia čo najmenej náročná a nákladná. Drevo horí predvídateľne. V procese horenia vzniká na dreve zuhoľnatená vrstva, ktorá spomaľuje proces horenia, pretože povrchová zuhoľnatená vrstva bráni prístupu kyslíku. Voči vysokým teplotám je takýto masív aj po odtečení lignínu a živíc veľmi odolný a naviac si stále zachováva mechanickú tuhosť a pevnosť.

S prihliadnutím na tento fakt to umožňuje dimenzovať konštrukčné prvky s dostatočnou rezervou, ktorá prvku zaťaženému požiarom dovoľuje zachovať dostatočnú stabilitu po určenú dobu. Na rozdiel od ocele, kde vplyvom teploty vyvolanej požiarom dochádza k zmene kryštalickej štruktúry materiálu, ten v okamihu kolabuje a jeho únosnosť klesá razom na nulu, únosnosť drevených prvkov sa v prípade požiaru znižuje postupne a relatívne pomaly, pričom tento proces je možné do určitej miery kontrolovať. To , čo platí o oceli, platí v podstate aj o železobetóne.

Životnosť drevostavieb

Nie je možné jednoznačne rozlíšiť, či je dlhšia životnosť stavby murovanej, či drevenej. Ak predpokladáme dobré konštrukčné riešenia stavby, dodržiavanie postupov a remeselné prevedenie detailov pri montáži za použitia kvalitných stavebných materiálov, závisí životnosť oboch typov stavieb hlavne na údržbe. Údržba drevostavby je jednoznačne jednoduchšia.

Základný princíp funkčného drevodomu je konštrukcia, ktorá je na obvodovom plášti zo strany interiéru zabezpečená parotesnou fóliou a zároveň je z exteriérovej strany difúzne otvorená. V prípade dobre difúzne  navrhnutej konštrukcie drevostavby a správnej údržbe je životnosť 120 až 150 rokov.

Drevo a stabilizácia vlhkosti vzduchu

Drevo sa priaznivo podieľa na tvorbe mikroklímy vo vnútri stavieb. Ustálená dlhodobá vlhkosť ihličnatého dreva v drevostavbe je cca 10%. Voda nie je v dreve pevne viazaná, ale jej percentuálne zastúpenie kolíše v závislosti na vlhkosti vzduchu.

Ak je vlhkosť vnútorného vzduchu nízka, drevo uvoľňuje vlhkosť do priestoru a naopak. Drevo tak slúži ako určitý stabilizátor priestorovej vlhkosti, čo je jedným zo základných predpokladov zdravého bývania. Drevo má veľmi dobré tepelno-izolačné vlastnosti, medzi všetkými stavebnými materiálmi takmer najlepšie. Ako materiál dokáže veľmi efektívne akumulovať teplo, pričom sa vyznačuje optimálnym pomerom medzi schopnosťou teplo akumulovať a zároveň tepelne izolovať. Tieto kvality dreva sa využívajú hlavne pri konštrukcii masívnych zrubov. Pri ostatných konštrukčných systémoch drevostavieb záleží na percentuálnom zastúpení dreva v konštrukcii.

Konštrukčné pravidlá

Zásady, podľa ktorých sa zhotovuje drevostavba, sa výrazne líšia od murovaných stavieb. Na rozdiel od bežnej murovanej stavby sú možnosti svojpomocnej výstavby do značnej miery obmedzené a nedostatky vzniknuté nesprávnou aplikáciou technologických postupov sa veľmi ťažko a nákladne odstraňujú.5